Nátery dreveníc

Na prvom mieste je termín ťažby. Ak máme na mysli mesačné drevo o žiadnom maľovaní drevenice nemôže byť ani reč.

Detail ručne hobľovanej  zrubovej stavby bez náteru:

To, čo bolo pre našich predkov úplne samozrejmé, robíme dnes i my. Drevo vyťažené po splne mesiaca hobľujeme ručne, pre najnáročnejších vieme vyrobiť tesané drevo sekerami.

V žiadnom prípade drevo nebrúsime. Brúsenie považujeme za najnevhodnejší možný spôsob zaobchádzania s drevom.

Rotačný pohyb brúsky trhá vlákna dreva, póry zostávajú otvorené. Povrch dreva je niekoľkonásobne zväčšený, doslova otvorená rana. “Ochranný“ náter je v tomto prípade funkčný len pár rokov. Neefektívny cyklus „obrúsiť – natrieť“ sa musí znova zopakovať.

Brúsenie, zrnitosť P-200 vs. ručné hobľovanie:

Strojové hobľovanie vs. ručné hobľovanie:

Strojové hobľovanie zrovnáva povrch dreva i proti „srsti“ – smeru rastu vláken dreva. Pri ručnom hobľovaní  opracovávame drevo v smere rastu vláken, póry dreva sa uzatvoria . Tým výrazne predlžujeme životnosť zrubovej stavby.

Ručné kresanie

Dnes takmer zaniknutý  spôsob opracovania dreva. Nájsť 200 – 300-ročné ručne kresané drevené konštrukcie bez náteru nie je žiaden problém.  Drevo je opracované sekerou – ostrím nástroja v smere rastu jeho vláken.

Nasiakavosť vlhkosti do dreva opracovaného ostrím nástroja (ručné kresanie sekerou a ručné hobľovanie) je až o 70 % nižšia v porovnaní  s brúsením, resp. strojovým hobľovaním.

Nielen ručné opracovanie dreva robí naše stavby výnimočnými. Zmysel pre detail, poznanie a realizácia pôvodnej ľudovej architektúry posúva naše drevenice medzi skvosty tesárskeho remesla s odkazom na kultúrne dedičstvo našich predkov.

Konštrukcia krovu z roku 1513. Počet náterov 0. Opracovanie dreva – ručné kresanie sekerou.